Agentúra na podporu výskumu a vývoja vydáva Výročnú správu o činnosti Agentúry na podporu výskumu a vývoja za rok 2016. Nájdete v nej informácie tak o súčasných, ako aj o nových aktivitách APVV.
Samostatná kapitola je venovaná Výročnej konferencii APVV, kde bola slávnostne vyhlásená všeobecná výzva VV 2016.
Zdroj: http://www.apvv.sk/archiv-aktualit/vyrocna-sprava-o-cinnosti-apvv-za-rok-2016.html
V 9. kole Zelenej domácnostiam získalo poukážky na fotovoltické panely 306 domácností. Medzi vydanými poukážkami je 75 bez využitia elektrickej akumulácie, čo je viac ako v predchádzajúcom fotovoltickom kole.
Deviate kolo s alokáciou 900 000 € bolo uzatvorené v súlade s osobitnými podmienkami projektu Zelená domácnostiam po prekročení vyčlenenej čiastky o 10 % približne po 5 minútach 30 sekundách.
„Navýšenie alokácie o prostriedky pôvodne vyčlenené na jeseň sa ukázalo ako dôležitý a správny krok, ktorý umožnil domácnostiam poukážky využiť skôr a zároveň predĺžil trvanie kola. Nemožno ho však zopakovať, pretože v obehu je aktuálne veľa poukážok, čo je náročné na inštaláciu i na administráciu. Aj preto sme upravili harmonogram a najbližšie dve plánované fotovoltické kolá s menšími čiastkami sú spojené do jedného s alokáciou 900 000 €. Vyhlásené bude 11. 7. 2017, teda v druhom avizovanom termíne,“ uviedol vedúci oddelenia komunikácie SIEA Stanislav Jurikovič.
Zvyšné prostriedky vyčlenené v tomto roku na fotovoltické inštalácie budú uvoľnené v jednom jesennom kole v porovnateľnom objeme. Termín kola SIEA spresní minimálne mesiac vopred.
Z projektu s celkovým rozpočtom 45 miliónov € bolo doteraz preplatených viac ako 6 000 poukážok za takmer 13,5 miliónov €. Ďalšie poukážky v hodnote 5,5 milióna € už majú domácnosti k dispozícii alebo čakajú na preplatenie.
Zdroj: http://zelenadomacnostiam.sk/sk/aktuality/v-9-kole-je-vydanych-306-poukazok-na-fotovolticke-panely/
V 8. kole projektu Zelená domácnostiam vydala Slovenská inovačná a energetická agentúra 767 poukážok na inštaláciu zariadení určených na výrobu tepla.
Príspevky získali domácnosti na 418 slnečných kolektorov, 206 tepelných čerpadiel a 143 kotlov na biomasu. Do 30 dní od vydania musia domácnosti poukážky spolu so zmluvami odovzdať zhotoviteľom. Na ich využitie a podanie žiadostí o preplatenie majú 3 mesiace.
Záujem o príspevky prekročil v tomto kole vyčlenenú čiastku 1,5 milióna € o 10 % krátko pred 8 minútou od spustenia. Vzápätí sa kolo uzatvorilo.
Z projektu s celkovým rozpočtom 45 miliónov € bolo doteraz preplatených takmer 5 900 poukážok za viac ako 13 miliónov €. Ďalšie poukážky v hodnote 4 milióny už majú domácnosti k dispozícii alebo čakajú na preplatenie.
Ďalšie kolo projektu určené pre fotovoltické zariadenia v mimobratislavských regiónoch bude podľa zverejneného harmonogramu vyhlásené 16. mája 2017. O príspevky na zariadenia na výrobu tepla budú môcť domácnosti v Bratislavskom samosprávnom kraji tento rok požiadať len v 10. kole, ktoré bude vyhlásené 23. mája 2017 s alokáciou 1,2 milióna €. V ostatných regiónoch bude možné poukážky na zariadenia na výrobu tepla najbližšie získať 30. mája 2017.
Zdroj: http://zelenadomacnostiam.sk/sk/aktuality/v-8-kole-zelenej-domacnostiam-siea-vydala-767-poukazok/
Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) vyhlásila druhé kolo výzvy na získanie štatútu miestnej akčnej skupiny (MAS). O finančné prostriedky vo výške 200 miliónov eur sa môžu uchádzať všetci účastníci s kvalitnými stratégiami z prvého kola.
„Pristúpili sme k významnej zmene určenia financií pre budúce MAS, ktorá bude mať pozitívny vplyv pre viac obyvateľov Slovenska a na väčšie územie. Počet obyvateľov Slovenska ovplyvnený aktivitami MAS sa vďaka tomu zvýši na viac ako dvojnásobok z 1,5 milióna na 3,1 milióna obyvateľov a podporené územie sa rozšíri z 20 000 km na 40 000 km2,“ uviedla ministerka Gabriela Matečná. Udelenie štatútu MAS je pritom podmienkou na čerpanie finančných prostriedkov.
MPRV SR nastavilo pre uchádzačov transparentné a objektívne kritériá, pričom tým hlavným je miera nezamestnanosti v okrese. Ďalšími kritériami budú rozloha územia, počet obcí tvoriacich verejno-súkromné partnerstvo a počet obyvateľov v jeho území. Prideľovanie financií je vzhľadom na náročnosť implementácie stratégie miestneho rozvoja vypočítané na základe charakteristík daného územia. „Chceme, aby financie naštartovali tvorbu pracovných miest aj v najmenej rozvinutých regiónoch,“ dodala G. Matečná.
Fungovanie MAS bude dôsledne monitorované. Ak MAS svoju predloženú stratégiu nebude napĺňať, budú jej financie odobraté. Žiadosti o schválenie stratégie miestneho rozvoja a udelenie štatútu MAS môžu verejno-súkromné partnerstvá podávať do 15. júna 2017. Kvalitné stratégie pre aktuálne programovacie obdobie 2014 – 2020 budú vybrané v druhom štvrťroku 2017.
MPRV SR poskytne uchádzačom plnú podporu. Poverilo preto Národnú sieť rozvoja vidieka SR prostredníctvom Regionálnych antén pre dané kraje a regióny v rámci celého Slovenska zrealizovať v dňoch 9. 5. – 12. 5. 2017 školenia k zmenám Systému Riadenia CLLD pre programové obdobie 2014 – 2020 a taktiež k pripravovanej výzve k získaniu štatútu MAS za účasti Riadiaceho orgánu. Koordinátori Regionálnych antén alebo priamo Centrálna jednotka NSRV SR zozbiera všetky otázky a dotazy k tejto téme. Ministerstvo preto vyzýva všetky verejno-súkromné partnerstvá o zaslanie podnetov zodpovedným koordinátorom z Regionálnych antén alebo priamo do Centrálnej jednotky NSRV SR na kontaktné údaje uvedené na webovej stránke NSRV SR www.nsrv.sk.
Získaniu štatútu MAS predchádza vytvorenie verejno-súkromného partnerstva – obce, súkromného sektora (miestni podnikatelia) a občianskeho sektora ( neziskové organizácie, občianske združenia). Tie si museli vypracovať analýzy územia, na ktorom operujú, z ktorých im vyplynuli potreby rozvoja. Na týchto základoch si stanovia potreby a ich hierarchiu a vytvoria stratégiu územia (5-ročné plány). Môže ísť o rôzne opatrenia od podpory mikropodnikov na rozbeh ich činnosti až po renovácie historických budov. Cieľom výzvy MAS je zvýšenie kvality života v danom území a posilnenie ekonomiky v regióne takzvaným prístupom zdola-nahor – samotné územia si zadefinujú, čo im najviac pomôže.
Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) upozorňuje žiadateľov o podpory, že aplikácia GSAA pre zakresľovanie hraníc užívania je už spustená na stránke Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) https://gsaa.vupop.sk. Aplikácia je dostupná všetkým žiadateľom bez ohľadu na celkovú výmeru užívaných poľnohospodárskych pozemkov. PPA pripravila pre žiadateľov špeciálnu pomoc.
Aplikácia pre geopriestorovú žiadosť o podporu (GSAA) pre rok 2017 je už spustená
Špeciálna pomoc PPA pre žiadateľov cez systém GSAA
Počet žiadateľov musí pokryť aspoň 75 % celkovej plochy (1 400 000 ha)
„Vygenerovanú grafickú prílohu zo systému GSAA (stačí formát A4 čiernobielo), spolu s vyplnenými zoznamami poľnohospodárskych pozemkov a oblastí ekologického záujmu a vyplneným formulárom jednotnej žiadosti na rok 2017, predkladá žiadateľ na príslušné regionálne pracovisko PPA v termíne na predkladanie žiadostí,“ uviedol Juraj Kožuch, generálny riaditeľ PPA. Žiadosti je potrebné podať do 15. mája 2017.
Po prihlásení sa do aplikácie, sa minuloročným žiadateľom aicky zobrazia hranice užívania podľa ním nahlásených dielov pôdnych blokov z predošlého roku 2016 až na úrovni parciel. Zaznačenie hraníc užívania v online prostredí pritom poskytuje niekoľko výhod – aický výpočet výmer vrstiev programu rozvoja vidieka aj krížového plnenia a prvkov oblastí ekologického záujmu, potrebných na korektné vyplnenie zoznamu poľnohospodárskych pozemkov a zoznamu oblastí ekologického záujmu. Zároveň znižuje počet nezrovnalostí po krížovej kontrole. Taktiež zobrazuje spoločné hranice užívania so susedným žiadateľom. A výhodou je, že v ďalšom roku, kedy bude musieť týmto spôsobom žiadať 100 % žiadateľov, už iba potvrdí svoje pozemky, respektíve už iba upraví zmenu užívania.
Pre žiadateľov využívajúcich GSAA pripravila PPA aj ďalšiu významnú pomoc príprave príloh v rámci tzv. predgenerovanej žiadosti v informačnom systéme PPA. Žiadateľ pred podaním jednotnej žiadosti na rok 2017 môže osobne v spolupráci s administrátorom priamych podpôr na príslušnom regionálnom pracovisku PPA doplniť údaje o pestovaných plodinách na jednotlivých zakreslených parcelách, môže tiež uviesť, že žiada o platbu na ANC (LFA). Následne administrátor podľa údajov o zakreslení hraníc užívania v GSAA vytlačí žiadateľovi zoznam poľnohospodárskych pozemkov formátu A4. Žiadateľom sa zároveň zníži administratívna záťaž ako i počet chýb z nesprávneho zápisu.
„Odporúčame, aby sa do aplikácie zapojilo čo najviac žiadateľov o priame platby, budúci rok ju už na základe legislatívy EÚ budú musieť využívať všetci. Zároveň odporúčame neodkladať zakreslenie grafickej prílohy v systéme GSAA na poslednú chvíľu, aby sa vyhli nedostupnosti aplikácie z dôvodu maximálneho počtu paralelne pracujúcich užívateľov,“ dodal J. Kožuch. V prípade nejasností sa môžu žiadatelia obrátiť na helpdesk@vupop.sk.
Viac ako 1200 projektových zámerov vo výške takmer 700 miliónov eur. Taká je doterajšia bilancia Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), ktorý má v gescii naše ministerstvo.
Integrovaný regionálny operačný program (IROP) pokračuje v súlade s očakávaniami Európskej komisie. K tomuto záveru dospeli zástupcovia Európskej komisie na stretnutí o súčasnom stave implementácie IROP v Trnave.
„Okrem momentálneho stavu Integrovaného regionálneho operačného programu splnil očakávania Európskej komisie aj počet predložených projektových zámerov a žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Momentálny stav považujem za veľký úspech,“ uviedol v Trnave na stretnutí s Európskou komisiou Marek Mitošinka, generálny riaditeľ sekcie programov regionálneho rozvoja ministerstva.
Do 30. apríla 2017 sa do programu IROP zapojilo celkom 1 204 projektových zámerov, najmä na špecifické ciele materské, základné a stredné odborné školy. Žiadatelia predložili celkovo 889 žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ŽoNFP), v celkovej hodnote 693 523 006 eur. Viacero výziev je nastavených dvojkolovo. V prvom kole predkladajú žiadatelia projektové zámery. Nie je potrebné mať hotové nákladné projektové dokumentácie ani disponovať stavebnými povoleniami. Až keď projektové zámery spĺňajú všetky požiadavky, postupujú do druhého kola, kde sa predkladajú žiadosti o nenávratné finančné prostriedky.
Stretnutie zástupcov Európskej komisie, za účasti zástupcov Európskej komisie – Andreasa von Buscha a Michaely Stahl, generálneho riaditeľa Mareka Mitošinku, zástupcov Riadiaceho orgánu a Sprostredkovateľských orgánov sa uskutočnilo v Trnavskom samosprávnom kraji, kde zároveň predstavili úspešne realizované projekty z Regionálneho operačného programu 2009-2013 (ROP), ktorý predchádzal súčasnému programu IROP 2014-2020. Zástupcovia navštívili Synagógu – Centrum súčasného umenia Galérie Jána Koniarka a Gymnázium Jána Hollého v Trnave, na ktorých rekonštrukciu a modernizáciu bolo z ROP poskytnutých takmer 1 900 000 eur.
V súčasnosti sa žiadatelia môžu zapojiť do výzvy o Budovanie zelenej infraštruktúry v mestských oblastiach, ktorá sa uzatvára 30. júna 2017. Do konca roka 2017 IROP plánuje vyhlásiť výzvy v celkovej hodnote 542 312 867 eur. Pripravované výzvy budú určené na podporu budovania modernej infraštruktúry v sociálnej oblasti, budovanie infraštruktúry zásobovania pitnou vodou a odvádzanie/čistenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou a modernizácie akútnej zdravotníckej infraštruktúry.
Cieľom IROP-u je prispieť k zlepšeniu kvality života a zabezpečiť udržateľné poskytovanie verejných služieb regiónov, miest a obcí. IROP má šesť prioritných osí: bezpečná a ekologická doprava v regiónoch, ľahší prístup k efektívnym a kvalitnejším verejným službám, mobilizácia kreatívneho potenciálu v regiónoch, zlepšenie kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie, miestny rozvoj vedený komunitou a technická pomoc.
Ministerstvo hospodárstva SR ako sprostredkovateľský orgán v rámci operačného programu Výskum a inovácie vyhlásilo 28. apríla Výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zameranú na podporu malých a stredných podnikateľov v oblasti kreatívneho priemyslu v Bratislavskom kraji. Ide o historicky prvú výzvu v rámci implementácie európskych fondov na Slovensku, pri ktorej sa dá podať žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v zjednodušenom režime.
Pri plne elektronickom predkladaní žiadosti už žiadatelia nemusia prikladať k žiadostiam množstvo povinných príloh vo forme potvrdení z rôznych úradov a inštitúcií, ako napr. zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne, Obchodného alebo Živnostenského registra, registra trestov, čím sa výrazne zníži administratívna záťaž pri príprave žiadostí (úspora času i finančných prostriedkov žiadateľov). MH SR bude pri posudzovaní žiadostí využívať údaje z verejne dostupných registrov v maximálne možnej miere.
Zámer výzvy (kód OPVaI-MH/DP/2017/4.1.1-07) je stimulovať inovácie v podnikateľských aktivitách kreatívneho priemyslu založené na kreativite, tvorivosti, zručnostiach a talente. Oprávnené sú projekty realizované na území Bratislavského kraja, zamerané na podporu podnikateľských subjektov (malých a stredných podnikov) pôsobiacich v odvetviach kreatívneho priemyslu zahŕňajúcich oblasť architektúry, reklamy a marketingu, dizajnu vrátane módneho dizajnu a IKT (počítačové programovanie okrem tvorby počítačových hier).
V rámci výzvy sú k dispozícii prostriedky vo výške 4 miliónov eur. Žiadaná suma príspevku na jeden projekt sa môže pohybovať v rozmedzí od 20 000 EUR do 200 000 EUR, pričom maximálna intenzita pomoci je 50 %.
Žiadosti sa budú vyhodnocovať v rámci hodnotiacich kôl. Uzávierky prvého a druhého hodnotiaceho kola sú naplánované na 31. júla a 29. septembra 2017. Ďalšie hodnotiace kolá budú nasledovať v dvojmesačných intervaloch. Výzva bude uzavretá po vyčerpaní vyčlenených finančných prostriedkov alebo na základe rozhodnutia poskytovateľa z dôvodu nedostatočného dopytu zo strany žiadateľov.
Úplné znenie výzvy vrátane príloh potrebných na vypracovanie a predloženie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, informácie o požiadavkách vo vzťahu k oprávnenosti žiadateľov, aktivít, výdavkov a o ďalších podmienkach poskytnutia príspevku môžu záujemcovia získať na webovom sídle www.opvai.sk, prostredníctvom e-mailovej adresy opvai@siea.gov.sk a prostredníctvom elektronickej schránky Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry cez službu všeobecná agenda.
Kancelária fondu zverejnila výsledky hodnotenia odbornej komisie pre Podprogram 1.5.2 Tvorba a vydávanie pôvodnej slovenskej umeleckej literatúry.
Rozhodnutia riaditeľa nájdete na linku: http://www.fpu.sk/sk/prijimatel/rozhodnutia-riaditela
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na svojom webovom sídle zverejniloDodatok č. 5 k Systému riadenia CLLD (http://bit.ly/2pH5xj6).
V uvedenom dodatku bola zapracovaná väčšina otázok a podnetov VSP zaslaných Národnej sieti rozvoja vidieka SR na predloženie Riadiacemu orgánu PRV SR 2014 – 2020.
Nezodpovedané otázky budú prediskutované na školeniach k zmenám Systému Riadenia CLLD pre programové obdobie 2014 – 2020 a taktiež k vyhlásenej výzve k získaniu štatútu MAS organizovaných v termínoch 9. – 12.5.2017 Regionálnymi anténami Národnej siete rozvoja vidieka SR (Pozvánky na školenia – http://bit.ly/2q6b4kK).
Zároveň budú najčastejšie kladené otázky a odpovede zverejňované nawww.nsrv.sk.
Informácia bola zverejnená na stránke:
V systéme fondov Európskej únie (EÚ) by mal existovať špeciálny operačný program, ktorý by sa týkal karpatského regiónu spájajúceho územie Poľska, Slovenska, Maďarska, Rumunska a Ukrajiny. Za výraznú pomoc pre ekonomický rozvoj tohto regiónu vrátane trvalo udržateľného cestovného ruchu to označil štátny tajomník poľského ministerstva turizmu a športu Dawid Lasek, jeden z rečníkov v predpoludňajšom programe medzinárodnej konferencie o využití svetového dedičstva UNESCO pre rozvoj trvalo udržateľného turizmu, ktorá sa dnes koná v Bardejove.
„Podobne ako existuje špeciálny program pre alpský či dunajský región, aj toto unikátne územie si zaslúži rovnakú pozornosť,“ uviedol Lasek s tým, že v súčasnom programovacom období chýba spoločná európska stratégia pre cestovný ruch. Prihováral sa preto za lobing pre takúto rámcovú stratégiu, ktorá by pomohla efektívnejšie využiť prostriedky na konkrétne projekty rozvoja turizmu.
Splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin sa pripojil k myšlienke vytvorenia špeciálneho operačného programu. Zdôraznil v tejto súvislosti paradox, ktorý sa týka aj územia najmenej rozvinutých okresov v SR. „Máme tu všetko pre rozvoj cestovného ruchu vrátane prírodných a kultúrnych pamiatok, šikovných ľudí i možnosti rozvíjať prepojenie cestovného ruchu na lokálnych dodávateľov tovarov a služieb. No akoby sme si zvykli, že sa nám v tejto oblasti až tak nedarí. Priemerný denný výdavok domáceho návštevníka je 35 eur a zahraničného 53 eur, čo nie je veľa, z celkového počtu prenocovaní zahraničných návštevníkov evidujeme v tomto regióne iba dve percentá,“ uviedol Marcinčin. Preto ocenil, že aktivitami, medzi ktoré patrí i táto konferencia, sa „veci začínajú hýbať“.
V panelovej diskusii o stratégiách a národných politikách týkajúcich sa oblasti cestovného ruchu predstavil aktivity Sekcie cestovného ruchu Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR, štátny tajomník rezortu Peter Ďurček. Poukázal na oblasť propagácie cestovného ruchu, medzinárodnej spolupráce, ale aj implementáciu zákona o podpore cestovného ruchu a spoluprácu s krajskými a oblastnými organizáciami cestovného ruchu. Zdôraznil legislatívnu problematiku. Ako uviedol, spolu s aktérmi angažujúcimi sa v oblasti cestovného ruchu identifikovali potreby trhu, požiadavky, ktoré sa vzťahujú na zlepšenie legislatívnych podmienok na rozvoj turizmu. „V súčasnosti analyzujeme realizovateľnosť týchto opatrení, ich dopad na štátny rozpočet i rozpočet samospráv. Verím, že sa nám v blízkej budúcnosti podarí dostať aspoň niektoré z opatrení do praxe,“ uviedol Ďurček.
Viceprezident Európskej investičnej banky (EIB) Vazil Hudák zdôraznil, že turizmus je jednou z kľúčových aktivít ekonomického rozvoja Európskej únie. „V sektore cestovného ruchu je či už priamo, alebo nepriamo zainteresovaných približne 26 miliónov ľudí, HDP generovaný z cestovného ruchu je na úrovni 10 percent z celkového HDP Európskej únie,“ ozrejmil. Pripomenul aj to, že Európa je naďalej najatraktívnejšou turistickou destináciou. Preto aj EIB podľa jeho slov hľadá príležitosti, ako neustále a ešte intenzívnejšie podporovať oblasť cestovného ruchu či už formou financovania konkrétnych projektov, alebo rámcových úverov pre samosprávy využiteľných aj v oblasti rozvoja turizmu. „Zatiaľ čo v oblasti úverov spolupracujeme napríklad s Prešovským samosprávnym krajom, českou Plzňou či maďarským mestom Pécs, v súčasnosti, žiaľ, z regiónu strednej Európy nemáme možnosť hodnotiť ani jeden konkrétny projekt, ktorý by sa uchádzal o financovanie zo strany EIB,“ upozornil viceprezident EIB.
Bardejovská konferencia sa koná pri príležitosti Medzinárodného roka trvalo udržateľného cestovného ruchu pre rozvoj, ktorý na rok 2017 vyhlásilo 70. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov. Zároveň je otváracím podujatím projektu UNESCO Svetové dedičstvo a udržateľný cestovný ruch, ktorý sa má implementovať na Slovensku.
Konferencia je venovaná podpore domácich a zahraničných investícií do rozvoja cestovného ruchu, prepojeniu cestovného ruchu na lokálnych dodávateľov tovarov a služieb, ale i investícií do vzdelania o národných a svetových pamiatkach a budovania kapacít v turistickom sektore.